Ponárame sa do tvorby The Cocktail Balance 2.0, odhaľujeme jej tajomstvá, problémy a pozornosť venovanú detailom, ktoré boli dôležité pri tvorbe knihy.

O dizajne skla v knihe rozprávala Eva Polgary a teraz Dávid Tlčimuka odhaľuje tie dizajnérske rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú čitateľský zážitok.

Dávid je grafický dizajnér, ktorý sa od začiatku podieľal na vytváraní značky a dizajnu spoločnosti The Cocktail Balance. Je tiež zodpovedný za dizajn etikiet nápojov Balance, oboch TCB kníh, našich rôznych prezentácií a vzdelávacích materiálov.

Čo si sa naučil počas tvorby dizajnu pre prvú knihu?

Pri dizajnovaní prvej knihy “The Cocktail Balance” som si uvedomil na aké značné množstvo detailov je potrebné myslieť. Netýka sa to len vybratie rodiny písma pre nadpisy a základný text, ktorá sa bude konzistentne dodržovať v priebehu celej knihy, alebo navrhnutie grafických elementov ktoré budú vhodne doplňovať práve samotný text, ale najmä prekonvertovanie (prípravu) fotografických dát tak, aby boli vytlačené vo farbách s dostatočným jasom reflektujúc našu predstavu. Je v tom zahrnuté množstvo teórie, ktoré bolo potrebné si naštudovať a následne ju komunikovať so samotnou tlačiarňou. Keďže sme od začiatku plánovali tlačiť orezané fotografie ingrediencií a drinkov na pozadie potiahnuté hlbokou čiernou, bolo kľúčové pripraviť prispôsobené fotografické dáta.

Okrem toho by som rád spomenul aj výber papiera ktorou nás sprevádzala samotná tlačiareň už od prvej návštevy. S ich znalosťami sa nám podarilo vybrať práve papier, ktorý prebúdza detailné Adriánove fotografie k životu. Textúra papiera bola tiež jedným z kľúčových atribútov kde sme chceli docieliť pocit “kvality” už pri prvom kontakte čitateľa s knihou. Spokojnosť s vybraním papierom bola pretavená do použitia aj pri druhej knihe.

Aké sú rozdiely pri navrhovaní pre tlač a pre digitál?

Vzhľadom na dva odlišné svety, rozdielov je značné množstvo.

Jedným z najzásadnejších sú farby. Pri digitálni používame farebné prostredie ktoré sa nazýva RGB, v skratke sú to farby z ktorých sú všetky farby pre toto prostredie tvorené - Red, Green a Blue. Pri tlači je to prostredie CMYK - kde dostávame všetky farby miešaním 4 základných - Cyan, Magenta, Yellow, Black (po starom sa čierna nazýva “KEY”). Pri pohľade na monitor vieme vnímať približne 16,7 mil. farieb. Pre porovnanie, vytlačiť však vieme “iba” 16 tisíc.

Ďalším dôležitým rozdielom je jas. Zatiaľ čo digitál vidíme na základe toho, aký vlastníme monitor, pri tlači musíme počítač že výsledok bude zhruba o 25-30% tmavší a tomu prispôsobiť dizajn.

Okrem farieb je ďalším veľkým rozdielom druh grafiky. Delia sa na 2 základné druhy - bitmapovú a vektorovú. Bitmapová grafika je podobne ako mozaika poskladaná z malých štvorcov - pixelov. Čím väčšie rozlíšenie ma daná grafika, tým viac pixelov obsahuje a je tým pádom kvalitnejšia.

Naproti tomu vektor je jednoduchá grafika tvorená pomocou kriviek. Pomocou matematickej rovnice, čiar, kriviek s pevnými bodmi ktoré môžu mať definovanú výplň vieme vytvoriť grafiku, ktorá pri zmene jej veľkosti, nestratí na kvalite.

Posledným z najzásadnejších rozdielov by som uviedol použitie. Zatiaľ čo digitálna grafika sa nám bude zobrazovať na základe kvality monitoru ktorý máme k dispozícii - čo u iných ľudí ovplyvniť nevieme - pri tlači zase musíme uvažovať dopredu pri výbere papiera. Papier má zásadný vplyv nato, ako bude dizajn vo finále pôsobiť. Nejedná sa len o druh papiera, sú tu ďalšie parametre ktoré treba zvážiť - gramáž papiera, matný alebo lesklý papier, povrchová úprava (na dodatočnú ochranu) či prípadne rôzne druhy zušľachtenia tlače. Je preto dôležité byť v kontakte s tlačiarňou a ich technológmi aby sme mali prehľad o možnostiach tlačiarne.

O akom aspekte navrhovania knihy väčšina ľudí neuvažuje alebo si ho neuvedomuje?

Aspekt ktorí si podľa mňa ľudia neuvedomujú pri tvorbe kníh je tímová práca. Dizajn knihy netvorí iba dizajnér, práve naopak. Je to dokonalá súhra editora, fotografa, dizajnéra, autora textu, tlačiarne a technológa. V neposlednom rade dôležité postrehy od všetkých členov tímu uzatvárajú náročný kolobeh dizajnovania tak sofistikovaného produktu akým kniha nepochybne je.

Čo si chcel dosiahnuť z hľadiska dizajnu pri druhej knihe a ako si to dosiahol?

Ciele pri tvorbe druhej knihy som mal utvorené v hlave už pri dokončení prvej:

Zlepšiť čitateľnosť naprieč celou knihou
Optimalizovať zalamovanie textu pre lepšiu flexibilitu
Kategorizácia textu pre lepšiu orientáciu vo veľkých blokoch textu
Pútavejšia a kontrastnejšia obálka
Posunúť celý vizuál knihy o úroveň vyššie

Zlepšiť čitateľnosť naprieč celou knihou 
Lepšia čitateľnosť bol kľúčový aspekt na základne ktorého som sa rozhodol zmeniť formát rozmeru knihy. Z pôvodného formátu prvej knihy (190x240 mm) sa prešlo na formát štvorcový (240x240). To mi umožnilo vytvoriť viac priestoru pre text, kde sa otvorila možnosť s ním narábať flexibilnejšie. Okrem toho som mohol textu zväčšiť aby bol výraznejší aj pri horších podmienkach kde chýba prirodzené svetlo pre čitateľa. 

Optimalizovať zalamovanie textu pre lepšiu flexibilitu 
Zalamovanie textu je v podstate spôsob ako text do knihy dizajnér vloží. Pre druhú knihu bolo dôležité zvoliť systém zalamovania tak, aby to umožňovalo pracovať s rôznymi veľkosťami textu bez toho aby sa narušila konzistencia umiestnenia. Tento systém nazývame veľmi pragmaticky - mriežky (grid system). Pomocou mriežok vieme konzistentne umiestňovať text tak, aby sa bezpečne navigoval čitateľ skrz všetky kapitoly v knihe bez toho aby o tom vôbec vedel. Práve dizajnovým riešením bola v tomto prípade takzvaná - modulárna mriežka (modular grid). Je to systém usporiadania objektov v priestore na základe riadkov a stĺpcov určitej veľkosti. Polia sú miesta, kde možno umiestniť jednotky obsahu, ako sú textové bloky, nadpisy, vložky a obrázky. Pomocou modulárnej mriežky som dokázal eliminovať jeden z problémov prvej knihy - stereotyp textu.

Kategorizácia textu pre lepšiu orientáciu vo veľkých blokoch textu
Už samotná modulárna mriežka mi ponúkla väčšiu flexibilitu ale stále neriešila strašiaka všetkých čitateľov. Dlhé a nekončené bloky textu. Preto sme sa rozhodli utvoriť ucelenejšie bloky a zaradiť ich do kategórií a sub-kategórií. Vďaka tomu sa čitateľ vie lepšie sústrediť na samotný text a prípadne sa očami vrátiť pokiaľ si potreboval danú kategóriu prečítať od začiatku.

Pútavejšia a kontrastnejšia obálka 
Už na začiatku sme sa zhodli, že podobne ako pri anglickej verzii prvej knihy, bude mať aj druhá kniha celkový prebal. Napriek tejto skutočnosti sme chceli vytvoriť oveľa pútavejšiu a kontrastnejšiu pevnú obálku, ktorá bude vyčnievať pokiaľ sa čitateľ rozhodne knihu z prebalu “vyzliecť”. Keďže sme pevnú dosku knihy - plátno potiahnutú textíliou, nebolo možné na ňu “normálne tlačiť”. Bolo potrebné vyrobiť raznicu a grafiku doslova do dosky “vyraziť”. Navrhnutý dizajn tvorený symbolom The Cocktail Balance a názvom knihy s autorom bolo vyrazené a potiahnuté bielou matnou fóliou. Vďaka tomu sme vytvorili kontrast práve k veľkému číslu 2.0 potiahnuté tmavou lesknúcou fóliou.

Posunúť celý vizuál knihy o úroveň vyššie 
Vďaka všetkými zmenám spomenutým vyššie, dychberúcim fotografiám so zmenenou kompozíciou a zameraním na detail sa nám s celým tímom podarilo posunúť kompletný vizuál knihy o ďalšiu úroveň. Výsledok stojí zato.

Zohrávala skutočnosť, že medzi vznikom TCB a TCB 2.0 došlo k vývoju AI, nejakú úlohu pri tvorbe druhej?

Jednoznačne, a nie malú. Vďaka pokročilejšej AI sme dokázali vytvoriť sezóne ingrediencie ktoré počas fotenia neboli normálne dostupné. Veľkou mierou sa AI podieľalo aj na vytvorení zoznamov pre Indexovú časť knihy ktoré by mi v opačnom prípade trvalo vytvoriť niekoľko hodín.

Čo bolo najťažším aspektom pri tvorbe druhej knihy?

Za najťažší aspekt považujem jednoznačne prispôsobenie náročného obsahu do dizajnovej koncepcie knihy. Zjednodušene povedané - nevytvoriť čitateľovi dojem že číta encyklopédiu ale pokročilý a dizajnovo atraktívny testament skúseností a znalostí Stana Harciníka. Nájsť ten správny balanc bola výzva, ktorá trvala od prvého vloženého textu až po záverečné poďakovania na poslednej strane.

Na čo si v knihe najviac hrdý?

Celkovo som najviac hrdý na celý náš tím. Ucelenie toľkých pohľadov, názorov a nápadov do jednej funkčnej podoby je vždy neľahký proces plný kompromisov a dlhých rozhovorov. Napriek tomu som necítil že mám ruky spútané a vždy som sa mohol obrátiť na kohokoľvek z tímu, ktorý mi poskytol maximálnu podporu.

Je tu ale jedna vec - skôr moment, ktorý naplnil moje telo silným pocitom hrdosti. Bola to chvíľa keď sme s Adriánom prišli do tlačiarne v Martine, na posúdenie prvých výtlačkov. Vidieť ostré, detailne hlboké a farebne dokonalé výtlačky bol silný wow-moment. Finálna transformácia knihy do hmatateľnej podoby vyšla nádherne a je radosť si ju listovať a kochať sa fotkami či už drinkov, ingrediencií alebo portrétov.

Cieľ posunúť knihu o úroveň vyššie sa do bodky naplnil a už teraz sa teším na ďalšiu výzvu, ktorej budeme ako tím čeliť. Lets go!!!

The Cocktail Balance aj The Cocktail Balance 2.0 sú dostupné v našom obchode.

Dávid Tlčimuka: stvárnenie náročného obsahu do atraktívneho zážitku